Odporca vojenskej služby
Študenti/tky sa naučia zhodnotiť sedem názorov týkajúcich sa vojaka, ktorý dezertoval a nárokoval si právo byť odporcom vojenskej služby.
Učiteľ/ka si pripraví pracovné listy s textom na prečítanie. Tiež rozdelí triedu do dvojíc a pripraví si rozdelenie triedy do štvoríc na druhú časť hodiny.
Krok 1: Študenti a študentky si prečítajú zadaný text s názvom “Zaslúži si Gunner Williams tento rozsudok?” a zapíšu si svoj názor o tomto texte. Potom si svoj názor medzi sebou povedia v dvojiciach. Študenti a študentky by sa mali snažiť dosiahnuť v dvojiciach názorový konsenzus.
Krok 2: Učiteľ/ka rozdelí triedu do spomínaných štvoríc a predstaví nasledujúce tri odporúčania. Tie sa budú upravovať tak, aby s nimi nakoniec každý z jednotlivej štvorice súhlasil. Napríklad to môže vyzerať tak, že v prvej skupine učiteľ/ka zmení kladné výroky na záporné. Taktiež môže zameniť vrátane a okrem. Učiteľ/ka môže urobiť toľko úprav výrokov, koľko je potrebné na to, aby všetci zo skupiny súhlasili.
- Vojakom by malo byť dovolené odmietnuť vojenskú službu kedykoľvek, vrátane situácie prebiehajúceho konfliktu.
- Vojakom by malo byť dovolené namietať proti konkrétnemu konfliktu, bez ohľadu na to, či sú dobrovoľníci alebo branci.
- Vojakom by malo byť dovolené otvorene pochybovať o postupe vedenia pred, počas či po konflikte.
Krok 3: Každá skupina sa snaží presvedčiť ostatných, aby sa ku nej pridali. Každá skupina pokračuje v presviedčaní a upravuje svoje odporúčania, až kým sa všetci študenti a všetky študentky nepridajú do jednej skupiny. Je to dynamická debata, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby sa celá trieda zhodla na rovnakom znení spomínaných troch odporúčaní.
- Každá skupina predstaví triede svoju verziu odporúčaní.
- Jednotlivci sa presunú do tej skupiny, s ktorou súhlasia najviac. Ak spolu súhlasia nejaké skupiny, spoja sa do jednej väčšej.
- Každá novo vytvorená skupina sa opäť snaží presvedčiť ostatných, aby sa ku nej pridali upravením svojich odporúčaní tak, aby bol dosiahnutý kompromis. Akonáhle študent alebo študentka súhlasí s nejakou verziou odporúčaní, pridá sa do skupiny, ktorá ich prezentuje.
- Debata pokračuje až do bodu, v ktorom je celá trieda v jednej skupine a súhlasí s jednou verziou odporúčaní.
Učiteľ/ka dohliada na priebeh aktivít a značí si jazykové chyby bez toho, aby sa priamo zapojil/a. Na nasledujúcej hodine sa bude o týchto chybách diskutovať a učiteľ/ka ich vysvetlí. Tie tri odporúčania, na ktorých sa zhodla celá trieda, sa napíšu na tabuľu, a učiteľ/ka spolu s triedou z nich vyvodia záver.
Pred tým, ako bude trieda čítať tento text, by mal/a učiteľ/ka naučiť študentov a študentky určitú slovnú zásobu vzťahujúcu sa ku témam trestu, legislatívy a zákonných práv.
Zaslúži si Gunner Williams tento rozsudok?
V stredu 11. septembra 1991 bol Gunner Williams, člen 27. poľného pluku kráľovského delostrelectva, súdený vojenským súdom vo veci jedného obvinenia z dezercie a dvoch obvinení zo správania ohrozujúceho poriadok a vojenskú disciplínu, keďže odišiel bez priepustky od jeho pluku v Nemecku deň pred tým, ako mal nastúpiť do aktívnej služby. Bol uznaný vinným zo všetkých obvinení, odsúdený na 14 mesiacov vo väzení a prepustený „s hanbou“ z armády.
Dr. Alan Borg, riaditeľ Kráľovského vojenského múzea: “Myslím si, že pred pár stovkami rokov by ho zastrelili – v tých časoch moc nebrali na milosť vojakov, ktorí neposlúchali rozkazy. Podľa všetkého si bol vedomý možných dôsledkov svojho konania, takže teraz tie dôsledky musí prijať.”
Ian Lavender, herec v seriáli Dad’s army: “Ja s ním sympatizujem, aj keď si myslím, že jeho načasovanie bolo naozaj zlé. Prečo čakal až dokiaľ neprišiel nejaký konflikt, aby dal najavo svoje pocity? Ale aj tak si myslím, že by nikto nemal ísť do väzenia kvôli svojmu morálnemu úsudku. Nepáčilo by sa mi stratiť 14 mesiacov života.”
Penny Dunman, právna poradkyňa a matka vojaka v Perzskom zálive: “Bola som ohromená odvahou môjho syna, ktorú bolo cítiť z listov, ktoré nám posielal z Perzského zálivu. Gunner Williams je taktiež odvážny, pretože koná podľa svojho svedomia. Obdivujem každého, kto sa postaví proti verejnej mienke.“
Tom Slizelki, asistent redaktora v časopise Soldier of Fortune: “Vyšiel z toho ešte celkom dobre. Už mám dosť tých rozmaznaných deciek, ktoré šli do armády pre vzdelávacie a tréningové výhody a potom plačú a hovoria „och nie nie nie“ keď majú niečo reálne urobiť. Nemôžeš len tak vstúpiť do armády a potom sa nechať preradiť ako odporca vojenskej služby, keď veci začnú byť drsné.”
Violet Oliver, dobrovoľníčka pre Kráľovskú dobrovoľnícku službu: “Mal na to myslieť pred tým, ako vstúpil do armády. Ja som mala 17 rokov, keď som bola v poslednej vojne odvedená do záchrannej služby. Pracovali s nami muži, ktorí boli odporcami vojenskej služby, ale tí si to rozmysleli dostatočne skoro. Nebolo to tak, že by vstúpili do armády a potom proste odišli, keď si to rozmysleli.“
Dr. Barrie Paskins, docent vojnových štúdií: “S ľuďmi, ktorí majú námietky proti konkrétnej vojne, sa bežne nikto moc nepára. Väčšia zhovievavosť je k tým, ktorí veria, že všetky vojny bez rozdielu sú nespravodlivé. Ľudia si nemôžu vyberať, ktoré rozkazy poslúchnu a ktoré nie, ale aj tak si myslím, že armáda tento prípad moc dobre nezvládla.“
Celia Pease, redaktorka pre informačný bulletin Far East Prisoner of War: “Prečo preboha vstupoval do armády ak nebol pripravený bojovať? Ľudia hovoria, že to nebola naša vojna, pretože to nebola naša krajina, ktorú napadli, ale ani Poľsko v poslednej vojne nebola naša krajina, a predsa sme bojovali.“